Smutná pravda o Slovenskom chlebe, ktorý ste si kúpili. Enzýmy, éčka a rýchla skaza

Zdieľať

Bochníky, čo sú schválne nedopečené, vrecia napchaté enzýmami a prídavnými látkami (tzv. Éčka) v skladoch a starý chlieb rozomletý do cesta.

Toto všetko nájdete v priemernej slovenskej pekárni. Za posledných dvadsať rokov došlo k dramatickému úpadku kvality tradičného Slovenského chleba.

Tuzemskí pekári hromadne opustili tradičný spôsob výroby a miesto z kvásku, múky a vody ho pripravujú z predchystaných zmesí a umŕtvených priemyselných kvasov.

Pôvodnej receptúry sa drží už len malé percento podnikov. Chlieb tak síce vyzerá stále rovnako ako predtým, ale tvar, farba i chuť bochníkov sú vyhnané enzýmami a rôznymi „éčkami“.

Vďaka nim sa výroba chleba skrátila o viac ako polovicu času.

„Keď uberiete z výroby chleba čas, uberáte i všetky jeho kvality vrátane vône a chuti“,

„Dnes pekári nahradzujú čas enzýmami a ďalšími prídavnými látkami.“

Okrem toho, že sa z chleba vytratila prirodzená chuť a vôňa, oveľa rýchlejšie podlieha skaze. Plesnivá striedka nie je nijako výnimočná už po troch dňoch.

Ešte pred dvadsiatimi rokmi pritom potravinárske normy určovali, že chleba musí vydržať konzumovaný štyri dni. Dnes sa „záručná lehota“ u väčšiny chlebov scvrkla na dvadsaťštyri hodín od upečení.

„Každý chleba je dobrý, keď je čerstvý. Ale ide tiež o to, aby bol k jedlu ešte druhý alebo tretí deň. A to už je dnes rad chlebov plesnivích alebo úplne stvrdnutích, „

Bežnou praxou je v slovenských pekárňach pridávanie rozmočených nepredaných pecňov do nového cesta. „Starý chleba môže tvoriť pokojne desatinu objemu toho nového“

Nijako výnimočné nie je ani úmyselné nedopekanie chleba. Ten je potom mäkší a zákazníci ho považujú za čerstvejší. „Veľa ľudí vyberá chleba tak, že ho ohmatajú a vyberú ten mäkký, pretože to je pre nich synonymum čerstvosti.